Muhammad Yunus: Aj z drobných investícií možno zbohatnúť

Muhammad Yunus je ďalším z radu šikovných ľudí, ktorí zbohatli doslova z ničoho. Lebo to sa dá a nie je to výmysel. Tento bangladéšsky bankár, ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny za mier je toho jasným dôkazom.

Začínal pritom ako profesor ekonómie. Práve v tom období mu však prišiel na myseľ koncept „mikro pôžičiek“ a „mikro finančníctva“, t.j. poskytovanie drobných pôžičiek chudobným podnikateľom, ktorí nemali šancu získať úver od štandardnej banky. Tieto pôžičky sa stali základom pre úverové bankovníctvo.

V roku 2006 Yunus spolu s Greeman Bank, ktorú založil, získal Nobelovu cenu za mier za snahu o zavedenie malých pôžičiek. Okrem tohto ocenenia získal aj mnoho ďalších, národných aj mezinárodných cien a vyznamenaní, ako trebárs ITU World Information Society Award, Ramon Magsaysay Award, The World Food Prize a The Sydney Peace Prize. Je tiež autorom autobiografie  Banker to the Poor a zakladateľom organizácie Grameen Foundation.

Na ceste za úspechom

Narodil sa 28. júna 1940 do moslimskej rodiny zlatníka v dedinke Bathua neďaleko Bangladéša. V roku 1944 sa jeho rodina presťahovala do mesta Chittagong. Tu prežil aj svoje študenstské roky, počas ktorých bol veľmi aktívny. Ako skaut jazdil do západného Pakistanu, Indie a v roku 1955 sa dostal dokonca do Kanady, a to na celosvetový zjazd skautov. Ako mladý chapec tak precestoval celú Európu i Áziu. Neskôr sa našiel v umení, ako amatérsky umelec získal cenu v kategórii dramatické herectvo.

V roku 1957 sa prihlásil na štúdium ekonomiky na Dhaka University, kde v roku 1960 získal titul bakalára a o rok neskôr aj titul magisterský.

Po dokončení vysokej školy začal pracovať ako výskumný asistent profesorov Nurul Islama a Rehman Sobhana na Úrade pre hospodárstvo a výskum. V roku 1961 sa stal aj on sám profesorom ekonómie na Chittagong College. O štyri roky na to mu Fullbrightova nadácia ponúkla mezinárodné štipendium na štúdium v Spojených štátoch, kde v roku 1971 ukončil doktorské štúdium ekonómie na Vanderbilt University. V rokoch 1969 – 1972 pôsobil ako asistujúcí profesor ekonómie na Middle Tennessee State University.

Po jeho návrate späť domov, do  Bangladéša bol vymenovaný do vládnej „plánovacej komisie“.  Táto práca ho však vôbec nenapĺňala, preto na funkciu rezignoval a prijal miesto vedúceho katedry ekonómie na Chittagong University.

Inšpiráciou hladomor

To, čo ho inšpirovalo k nápadu „mikro pôžičiek“ bol hladomor v jeho krajine. Vôbec prvú pôžičku dal z vlastného vrecka, a to 27 dolárov ženám v dedine Jobra, ktoré sa živili výrobou bambusového nábytku. Nakoľko neboli schopné splniť prísne požiadavky bánk, boli ľahkou korisťou pre úžerníkov. Tí im síce peniaze požičali, ale s úrokmi, ktoré boli pre chudobné ženy priam likvidačné. Yunusov sociálne zameraný program finančnej pomoci tak prišiel v hodine dvanástej.

Neskôr ho dokonca podporila aj vláda.  Na to založil inštitúciu, ktorej hlavným cieľom bolo požičiavať tým najchudobnejším, ktorí sa k bežnej pôžičke z banky nemali šancu dostať. Yunus bol presvedčený o tom, že aj chudobní ľudia majú možnosť splácať peniaze, a preto môžu byť „mikro úvery“ fungujúcim modelom podnikania.

A nemýlil sa. Už koncom roka 1976 sa mu podarilo pre ľudí z dedinky Jobra vybaviť vládnu pôžičku z Janata Bank. Následne jeho inštitúcia pokračovala v práci na zaisťovaní úverov od iných bánk. V roku 1982 mala inštitúcia už 28 000 členov. Netrvalo dlho a stala sa z nej plnohodnotná banka Grameen Bank (Dedinská banka), ktorá sa špecializovala na pôžičky pre chudobných ľudí z Bangladéša, prevažne ženy. S postupným ekonomickým rastom pridala banka k „mikro pôžičkám“ aj ďalšie typy úverov: na bývanie, zavlažovacie systémy, rybolov a iné.

Politické ambície a odchod z banky

Na konci roku 2006 sa Yunus rozhodol politicky angažovať. Ako presvedčený demokrat túžil prispieť k zmene politickej klímy v celej jeho krajine, no jeho ambície ostali nenaplnené.

V roku 2011 bol odvolaný aj z čela vedenia banky. Dôvodom mal byť jeho vysoký vek. Navyše bol premiérkou krajiny kritizovaný za to, že jeho „mikro úvery“ majú príliš veľké úroky, čím „vysávajú krv“ z chudobných klientov.

Bez ohľadu na to, čo o ňom tvrdili niektorí čelní predstavitelia Bangladéša i jeho konkurenti, nemožno mu uprieť snahu pomáhať a schopnosť na tejto pomoci zbohatnúť. Ako inak by dokázal vybudovať, doslova z ničoho, najväčšiu banku v jeho rodnej krajine? A započať myšlienku, ktorá sa neskôr rozšírila do celého sveta? Ideu mikro pôžičiek.

Yunus o sebe hovorí, že nie je žiadnym strojom na peniaze. Vždy bola uňho na prvom mieste túžba pomôcť.  Preto, keď tú možnosť mal, tak to aj urobil. A to, že na tom zbohatol? Svoje miliardy si pre seba nenechal, stále pomáha, kde sa dá, pričom on sám žije skromne a bez milionárskych výstrelkov.