Dalajláma prezrádza, prečo je táto jednoduchá činnosť jediným protijedom na utrpenie

Všetci sa asi môžeme zhodnúť na tom, že utrpenie je jednou z najväčších výziev, ktorým čelí ľudstvo.

Čo nám hovorí Dalajláma – duchovný vodca tibetského budhizmu – o utrpení a o tom, ako ho môžeme poraziť?

Dalajláma hovorí: „Od okamihu narodenia si každá ľudská bytosť želá šťastie a nechce trpieť. Preto je dôležité zistiť, čo prinesie najväčšie šťastie.“

Ako môžeme dosiahnuť šťastie?

Dalajláma rozdeľuje každé šťastie a utrpenie do dvoch hlavných kategórií: mentálne a fyzické.

Myseľ má najväčší vplyv na väčšinu z nás. Dôvodom je skutočnosť, že pokiaľ nebudeme vážne chorí alebo pozbavení základných potrieb, len zriedka premýšľame o našom fyzickom stave. Mali by sme preto venovať najväčšie úsilie na dosiahnutie duševného mieru.

Dalajláma hovorí:

„Z mojej vlastnej obmedzenej skúsenosti som zistil, že najväčší stupeň vnútorného pokoja pochádza z rozvoja lásky a súcitu.“

Pokračuje:

„Čím viac sa staráme o šťastie ostatných, tým väčší sa stáva náš vlastný pocit pohody. Kultivácia blízkeho, srdečného citu pre ostatných automaticky uvedie myseľ do pokoja. To pomáha eliminovať akékoľvek obavy alebo neistoty, ktoré môžeme mať a dáva nám silu vyrovnať sa s prekážkami, s ktorými sa stretneme. Je to v živote konečný zdroj úspechu.“

Preto sa môžeme usilovať o to, aby sme sa postupne stali súcitnejšími, rozvíjajúc skutočný súcit s utrpením druhých a túžbou pomôcť zbaviť ich bolesti. Výsledkom je, že sa zvýši naša vlastná vyrovnanosť a vnútorná sila.

Dôvodom, prečo nám láska a súcit prinesú najväčšie šťastie, je to, že ich naša povaha ctí nad všetko ostatné.

Potreba lásky v skutočnosti spočíva v základoch našej ľudskej existencie. Dalajláma vysvetľuje, prečo:

„Vyplýva to z hlbokej vzájomnej závislosti, ktorú všetci zdieľame. Jednotlivec môže byť akokoľvek schopný a zručný, sám neprežije. Napriek tomu, že sa človek môže počas najprosperujúcejších období života cítiť energicky a nezávisle, keď ochorie, je veľmi mladý alebo veľmi starý, musí sa spoliehať na podporu ostatných.“

Dalajláma pokračuje:

„Vzájomná závislosť je, samozrejme, základným zákonom prírody. Nielen vyššie formy života, ale aj mnohé z najmenších druhov hmyzu sú sociálne bytosti, ktoré bez náboženstva, zákona alebo vzdelania prežívajú vzájomnou spoluprácou založenou na vrodenom uznaní ich vzájomnej prepojenosti. Najjemnejšia úroveň materiálnych javov sa tiež riadi vzájomnou závislosťou. Všetky javy od planéty, ktorú obývame, oceánov, mrakov, lesov a kvetov, ktoré nás obklopujú, vznikajú v závislosti od jemných vzorcov energie. Bez ich správnej interakcie sa rozpustia a rozpadnú sa.“

Takže tu to máte. Konečným činom, ktorý je protijedom na utrpenie, sú skutky lásky. Dôvod je ten, že láska leží na základoch ľudskej existencie, pretože náš druh a skutočne celý vesmír sú úplne prepojené.

Obrázok: flickr.com, Zdroj: ideapod.com