Láska hory prenáša! Fráza alebo pravdivé tvrdenie?

Ach, tá láska. Romantická, vášnivá, taká, čo pohne aj s tým najväčším tvrďasom. Najmä v začiatkoch, keď sa zaľúbenci vznášajú na oblakoch svojich citov a cez ružový opar, ktorý obaľuje ich mysle, nevidia nič iné, len seba navzájom.

Po čase logicky a nevyhnutne prichádza vytriezvenie a navrátenie sa späť do reality, čo však nemusí hneď znamenať aj koniec lásky. Odborníci práveže tvrdia, že až po prvotnom zamilovaní prichádzajú ozajstné city, také, čo zvládajú nápor problémov, ktoré je treba riešiť. Ak to dvaja spolu dokážu a prekážky ich nezlomia, no naopak ešte viac posilnia, sú ich vzájomné city skutočné a majú nádej na prežitie. Aj celoživotné, ak sa budú veľmi snažiť.

V dnešnej dobe je však vzťahový trend skôr opačný a ľudia od seba pri prvých náznakoch problémov a rozdielnych názorov radšej utekajú, než aby sa ich spolu pokúsili prekonať, prípadne skĺbiť a dohodnúť sa na kompromisoch. A tak sa zdá, že príslovie „láska hory prenáša“ už platí čoraz menej. Aké sú dôkazy potvrdzujúce či vyvracajúce pravdivosť tohto tvrdenia? Je možné ho aplikovať aj dnes, na súčasné partnerské vzťahy?

Vzťah na diaľku

Takéto vzťahy, ktorých je v dnešnom otvorenom svete čoraz viac, vedia, čo to obnáša obetovať svoj život a hoci sa aj presťahovať za láskou na druhý koniec zemegule. Je vzdanie sa svojej kariéry a opustenie rodiny pre lásku tým dôkazom, že láska aj hory prenesie? Možno áno, ibaže to, že vy či váš partner odídete za ním, aby ste mohli byť konečne spolu a nevídať sa len po víkendoch alebo cez skype, zväčša býva aj skutočnou previerkou vášho vzťahu a hĺbky vzájomných citov.

Možno ste sa zoznámili na dovolenke a všetko bolo najprv krásne romantické, no po prvotnom pobláznení ste zistili, že hoci ste ochotní sa obetovať a aj ostať žiť vedľa svojho nového partnera v pre vás cudzej a ďalekej krajine, to však ešte neznamená, že pôjde všetko ako po masle. Vaša láska je síce odhodlaná, ale nástrahy každodenného života, rozdielnosť kultúr, sociálnych prostredí, z ktorých pochádzate či vzdelanostné rozdiely medzi vami, to všetko už nejednému páru napokon zlomilo väz. A tak, aj keď ste ochotní za láskou precestovať tisíce kilometrov, to ešte neznamená, že vaše city ustoja nápor dennodenných problémov. Pravdaže, vždy sa nájdu výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, a teda aj staré príslovie o láske.

Rozdiely nie vždy zbližujú

Na prvý pohľad sa vám zapáčil, pretože bol tmavý, vysoký a veľmi charizmatický. Romanticky ste sa jeden do druhého zahľadeli, veď akoby aj nie, s vašimi dlhými plavými kučerami a nebeskými očami. Ste dievča z dobrej rodiny, on chudobný zamestnanec hotela, kde ste sa vybrali za letným oddychom. To, čo je medzi vami, je silné, hlboké a nikdy ste nič podobné nezažili. A ste preto ochotná obetovať celý svoj doterajší život a ostať pri ňom.

Podobný scenár už zažilo mnoho žien, ale i mužov, ktorí sa zamilovali do cudzinca. Prvotné zaľúbenie však skoro vyprchá a pod ťarchou reality sa väčšina podobných párov rozchádza. Láska možno vie preniesť kadečo, ale my ľudia sa nedokážeme preniesť cez to, ak sme nepochopení alebo nerozumieme cudzím zvyklostiam, návykom a spôsobu života odlišnému od toho nášho.

Byť si vzácnejší

Ale nielen preto, že sa málo vidíme. Ak sa jeden na druhého tešíte len z dôvodu, že ste sa nevideli celý mesiac a po spoločnej dovolenke sa zasa dlho neuvidíte, takíto dvaja sú si logicky vzácni a spoločné chvíle si cenia viac, ako páry, ktoré spolu trávia každý deň. Previerkou každého partnerstva je však práve všednosť, každodennosť a schopnosť mať sa rád, hoci poznáme navzájom aj svoje chyby a nedostatky. Je preto nemúdre si myslieť, že tí, čo sa vidia menej, sa milujú viac. Nie, iba si ešte nestihli zovšednieť. Skutočná láska sa ale musí dokázať vysporiadať s rutinou a stereotypom, bez toho sa totiž žiť nedá, a ak chcete byť naozaj so svojím milovaným človekom, naučte sa ho mať radi so všetkým, dobrým aj zlým a tiež si byť stále vzácni a nebrať jeden druhého ako samozrejmosť.

S vekom rastie ochota odpúšťať

Hoci sa láska a bláznivé zamilovanie spája najmä s mladými, sú to paradoxne starší ľudia, ktorí sú schopní viac zniesť, tolerovať aj odpustiť. Práve vďaka bohatým životným skúsenostiam a častokrát svojim vlastným chybám sa naučili, že láska je najmä o tolerancii a rešpektovaní sa. Niekto by možno povedal, že sa uspokoja aj s málom, no možno práve v tom je veľkosť ozajstnej lásky – jednoducho mať rád a neriešiť malichernosti.

Láska, to je predsa predovšetkým opora, porozumenie a schopnosť odpúšťať. Nie túžba prerábať niekoho na svoj obraz. Ak sa naučíme prijať všetko, čo nám život ponúka a neodmietať to len preto, že tomu celkom nerozumieme alebo to nie je úplne podľa našich vysnených predstáv, možno o mnoho viac z nás zakúsi to šťastie spoznať a prežiť ozajstnú lásku. Presne takú, čo aj hory prenáša.