Šťastie existuje, len ho musíte hľadať tam, kde skutočne je

Kedy naposledy ste zažili deň, ktorý vás urobil šťastnými? A čím bol taký výnimočný?

Ak si neviete odpovedať, nič to, vedci to rozlúskli za vás.

Aj ich totiž zaujímalo, ktorý deň je pre nás šťastný a prečo je tomu tak.

Ste zvedaví, čo zistili? Tak čítajte ďalej…

Štúdia o šťastí

Istá americko-nemecká štúdia si vzala na mušku vyše 900 pracujúcich žien v priemernom veku tridsaťosem rokov. Týchto žien sa následne pýtali na všetky činnosti, ktoré robili predchádzajúci deň a na ich pocity pri každej z vykonaných aktivít.

Nemecký sociológ Christian Kroll a americký matematik Sebastian Pokutta potom na základe výsledkov vytvorili tabuľku šestnástich činností, ktoré ženy stihli urobiť za šestnásť hodín, pričom osem hodín sa rátalo do spánku. Nešlo ani tak o to, aby zostavili ten najdokonalejší deň, skôr sa snažili každodenným činnostiam, ktoré denne robievame, prideliť určitý počet minút, aby človek pri nich dosiahol spokojnosť a tiež, čo už je príliš, a teda nás rozhodne nerobí šťastnými.

Ako sa ukázalo, [sociallocker] ideálny deň pre väčšinu oslovených žien nebol o ničnerobení, ale správnom zadelení jednotlivých činností.

Šťastie rovná sa aktivita

Kto si myslí, že vylihovaním dosiahne pocit šťastia, veľmi sa mýli. Práve naopak, šťastie znamená mať deň naplnený rôznorodými aktivitami, najlepšie podľa vlastného výberu.

V ideálnom dni by vraj malo patriť najviac času, až necelé dve hodiny, romantike. Viac než osemdesiat minút by sme sa mali venovať priateľom a takmer rovnaký čas jedeniu a oddychu. V dennom režime by sme si mali nájsť zhruba hodinku aj na meditáciu, šport či telefonovanie. Na nakupovanie, sledovanie televízie a varenie by sme si mali vyčleniť po päťdesiat minút, inak už nám tieto činnosti pocit šťastia neprinášajú.

Vyše trištvrte hodinky by sme v ideálnom dni chceli byť na internete, venovať sa domácim prácam aj starostlivosti o deti a dokonalé by bolo, ak by sa našla polhodinka na poobedné zdriemnutie si.

Práci a cestovaniu za ňou boli ženy z prieskumu v ideálnom dni ochotné venovať tridsaťšesť minút zo svojho dňa.

Toľko predstavy a túžby. Realita sa totiž ukázala byť o dosť rozdielna.

Z romantiky nevyžijeme

Hoci aktivita nás napĺňa pocitom spokojnosti, až šťastia, nejde o prácu ako takú, skôr činnosti, ktoré si volíme sami, respektíve chceli by sme ich robiť, ak by bolo na ne viac času.

Akurát, že nie je, práve kvôli práci, ktorou si na život a voľnočasové aktivity zarábame.

Ako totiž ukázala štúdia, ženy v prieskume trávili priemerne iba sedem minút denne vysnenou romantikou, na internete sa zasa zdržiavali dlhšie, ako by bolo treba a aj na televíziu si našli čas, i keď ho až tak veľa nemali. Aj na úkor detí, ktorým venovali menej času, než by potrebovali. Prácou a dochádzaním za ňou „stratili“ dennodenne vyše päť hodín.

Vedci však napriek mnohým prekážkam a obmedzeniam odporúčajú si minimálne z času na čas dopriať deň podľa vlastných predstáv. Ak to inokedy nejde, aspoň v nedeľu či počas dovolenky. Je to totiž to najmenej, čo môžeme pre svoje šťastie urobiť.

Šťastie sa aj vyučuje

Ak by vám to však z nejakého dôvodu nešlo a vy by ste v sebe nedokázali vyvolať pocit šťastia, čo tak dať si z toho menšie doučovanie? Možno to znie pritiahnuto za vlasy, šťastie sa však skutočne dá vyučovať aj ako predmet v škole.

Ako prví zaviedli predmet „šťastie“ na odbornej škole Willyho Hellpacha v nemeckom Heidelbergu v roku 2007. Tam sa vyškolila aj docentka Marina Berini, ktorá je v súčasnosti jedinou oficiálnou učiteľkou šťastia vo Švajčiarsku. Do jej učebných osnov patria predmety zaoberajúce sa tým, ako získať dôveru v ľudí a ako ju vzbudiť, pričom špeciálnymi cvičeniami je schopná svojich študentov naučiť, ako byť optimistickí, mať zmysel pre humor aj ako sa stať sebavedomejšími.

Ako tvrdí: „Ak chceme zvládať všetky životné úlohy, musíme si byť vedomí svojich síl a schopností. Patrí k tomu aj riešenie problémov, ktorých zvládnutím nastúpi pocit šťastia. Tak sa skôr dopracujeme aj k vytúženému povolaniu a na pracovný trh vstupujeme sebavedomejší.“

Nejde jej teda o vymazanie všetkých negatív, či už z našej povahy alebo vyskytujúcich sa všade naokolo, ale skôr o schopnosť naučiť sa pozornejšie vnímať všetko pozitívne, čo v sebe aj okolo seba máme.

Marina neučí, ako tu a teraz pocítiť šťastie, ale ako sa k nemu postupne vedieť dopracovať. „V dnešnej spoločnosti sa pocitu šťastia nepripisuje dôležitosť, čo je veľká škoda. Je to totiž kľúč k väčšine úspechov,“ dodáva presvedčene. [/sociallocker]

Obrázok zdroj: http://i.huffpost.com/gen/1675435/images/o-HAPPINESS-facebook.jpg