Novoročné tradície a zvyklosti – Poznáte ich?

Starý rok sa pomaly, no neúprosne chýli k svojmu záveru a pred nami je aj čas dávania si novoročných predsavzatí.

Predtým, ako si budeme zasa odhodlane sľubovať, čo všetko konečne zmeníme a s čím od 1. januára začneme, je vhodné si najprv zrekapitulovať rok súčasný.

Dávate si vôbec predsavzatia alebo tento zvyk považujete za zbytočný? Zamysleli ste sa vôbec niekedy nad tým, prečo slávime príchod Nového roka?

Čím to je, že sa tak často a celkom ochotne upíname na nové začiatky?

História novoročných osláv

Silvestrovské oslavy sú slávením Nového roka konajúce sa vždy v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, a teda 31. decembra na Silvestra.

Predstavte si, že príchod Nového roka oslavovali už v dávnej Mezopotámii roku 2000 pred Kristom, avšak riadili sa iným kalendárom, takže im to vychádzalo zhruba na polovicu marca.

To však nebol dátum náhodný, šlo totiž o jarnú rovnodennosť, pre našich predkov veľmi významný deň roka.

O pár storočí neskôr, v roku 46 pred naším letopočtom, zaviedol rímsky vladár Caesar nový, tzv. Juliánsky kalendár, kde rozhodol o tom, že 1. január bude prvým dňom Nového roka.

A tak nám to akosi ostalo až dodnes.

Čo sa Silvestra týka, meno i deň, kedy sa oslavuje, nesie v sebe symboliku, o ktorej zrejme málokto niečo tuší. Posledný decembrový deň je totiž v rímskej liturgii zasvätený práve pamiatke pápeža Silvestra I., ktorý vládol v čase striedania významných etáp kresťanstva (končilo sa prenasledovanie kresťanov, ktorým tak konečne svitalo na lepšie časy).

Ďalšia zmena osláv príchodu Nového roka nastala počas stredoveku. V tej dobe tomu ľudia príliš neholdovali, dokonca považovali slávenie prichádzajúceho roka za pohanský zvyk, ktorý neradno dodržiavať, preto ho dočasne zrušili.

Našťastie, doba temna skončila, a tak sa v súčasnosti môžeme opäť naplno oddávať silvestrovským a novoročných oslavám.

Silvestrovské zvyky

Poslednému dňu v roku sa zvyklo hovorievať aj starý rok či babí deň. Je s ním spätých mnoho zvykov a tradícií, ktoré sa však už dnes príliš neoslavujú.

V minulosti sa v podvečer na Silvestra stretávali veriaci v kostole, aby sa tam poďakovali Bohu za celý uplynulý rok. Večer sa potom konali oslavy. Táto tradícia sa však začala až po 2. svetovej vojne, dovtedy boli totiž zábavy až do Troch kráľov zakázané.

Na Silvestra sa pripravovala takmer totožná večera s tou štedrovečernou, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Nechýbalo obradné umývanie a oblečenie si čistých šiat.

S posledným dňom, respektíve nocou roka bolo spätých aj mnoho veštieb. Naši predkovia verili, že sen, ktorý v túto noc budete mať, sa aj vyplní. Mágia vplývala aj na predpoveď počasia – červené zore ráno značili víchrice, búrky, neúrodu a biedu počas roka, drobný hustý dážď bol zasa predpoveďou dobrej úrody.

Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetia do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel. Zakázané boli taktiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie i vešanie bielizne (lebo by hrozilo, že ten, kto ju vešal, by si privodil mučivú smrť, možno práve obesením).

V silvestrovskom období sa tradične konali zakáľačky, tiež sa vo veľkom plánovali svadby a všetci sa tak už pripravovali na blížiace sa fašiangy.

Všetky novoročné aj silvestrovské zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od regiónov.

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Tomu tak trochu veríme dodnes, však?

Naši predkovia však novoročným zvykom a rituálom pripisovali skutočne veľmi významnú úlohu. Verili, že novoročné obrady vedia odhaliť, čo nás čaká a neminie v budúcnosti, že nás ochránia od nešťastí a možných pohrôm, aj prinesú šťastie či bohatstvo.

Na Slovensku sa doteraz zachovala stará povera, že šťastie prináša prasiatko, a preto na novoročnom stole chýba akékoľvek mäso z hydiny, s ktorým by odletel všetok majetok. Zato nesmie chýbať mäso bravčové, najlepšie pečené prasiatko.

Okrem toho sa podávala šošovica a jedlá s makom, ktoré taktiež symbolizovali hojnosť a bohatstvo.

Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá a uprataná, nech takou ostane aj po zvyšok roka. Ženy zasa chodili do kostola odeté v bielom, čím si mali zabezpečiť úrodu kvalitného ľanu. Niekde v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy.

A tak, ako bolo zakázané, aby do domu vstúpila žena ako prvá, rovnako tak nič dobré neveštil ani príchod starca v kožuchu, pretože sa tým odplašilo všetko šťastie i prosperita, o to viac boli v každom dome vítaní mladí chlapci – vinšovníci.

Bolo nemysliteľné prísť na návštevu s prázdnymi rukami, obzvlášť cudzí návštevníci museli priniesť aspoň koláč či peniaze, čím prinášali do rodiny hojnosť a ako inak, opäť s novoročným vinšom na perách.