5 predsudkov o svete majetnejších

Predsudky sú staré ako samo ľudstvo. Vznikali spolu s ľudskou civilizáciou a v priebehu vývoja spoločnosti a sveta sa vždy prispôsobovali problémom doby, ktorej sa týkali. Ich prítomnosť je ľahko zdôvodniteľná. Živí ich samotná existencia ľudí. A aj napriek dnešnej modernej a vyspelej spoločnosti, v ktorej nájdete alebo sa dočítate množstvo múdrych poznatkov, je ich prítomnosť ešte citeľnejšia ako v minulosti. A to aj napriek tomu, že mnohé krajiny sa prezentujú ako liberálne v rámci názorov na homosexualitu, etnické skupiny, národnostné menšiny, sekty, náboženské vierovyznania, svetonázor jedinca a mnohé iné.

Nanešťastie ľudia v dnešnej dobe sú obeťami či lepšie povedané otrokmi vlastných zmarených snov a túžob. Z čoho plynie, že takíto ľudia sú len ťažko schopní tolerancie či schopní schopnosti nezávidieť „blížnemu svojmu“, ktorému sa evidentne darí lepšie, a pritom sa ani tak nenarobí. To sú obvyklé argumenty týchto ľudí. Ale pravda je často iná, len zaslepení ľudia ju nechcú počuť, inak by stratili aj ten posledný argument, prečo povedať nejde to, nedá sa.

Pre predsudky, ktoré si ľudia vytvárajú na základe konzumného spôsobu života či iných ukazovateľov, odsudzujú chudobní  tých majetnejších alebo bohatých. Takto to jednoducho vo svete funguje. Samozrejme, že existujú výnimky, ale pravdou ostáva, že predošlý model je v praxi zaužívaný o čosi viac.

1. Prvý mýtus, ktorý si vsugerovali chudobní ľudia o svete bohatých alebo majetnejších ľudí, je ten, že bohatí ľudia získali svoje postavenie a bohatstvo nečestnou cestou. Vidia drahé auto, hodinky, dom, luxusné dovolenky, najmodernejšie technické vymoženosti a hneď prídu s teóriou, že nikto, kto poctivo pracuje, by si niečo také dovoliť nemohol. Pravdou však je, že aj oni začínali od úplnej nuly, fígeľ je ten, že naplno využili svoj potenciál alebo sa včas chopili tej správnej šance. A pravdou je aj to, že veľa z tých, čo sú dnes bohatí, neodrobili len povinný 8-hodinový pracovný čas a padla. Oni robili aj 12 hodín denne a robili veci, ktoré robiť ani nemuseli, len aby si ich všimli, aby ukázali, čo v nich je.
2. Najrozšírenejší argument, ktorým chudobnejší odôvodňujú bohatstvo majetnejších, je ten, že títo ľudia sa jednoducho museli narodiť pod šťastnou hviezdou a všetko im tak povediac padlo do vienka samo od seba. Alebo mali jednoducho len z pekla šťastie. Zaiste, deti bohatých ľudí sa rodia doslova v zlatej kolíske a nemajú v živote strach, že budú trpieť núdzou. Ale veľa bohatých muselo najskôr pretrpieť množstvo pádov, potúp, neúspechov, aby sa dostali tam, kde sú dnes. Veľa z nich vie, ako chutí prehra či neúspech. Ale tiež vedia aj to, že nebyť ich, nikdy by z nich nebolo to, čím sú. A sú vďační aj za tieto prehry a pády.
3. Bohatí ľudia milujú luxus a obklopujú sa len drahými vecami. Ďalšia hlúposť. Opäť treba podotknúť, áno, existujú aj takí, ktorí okázalo svoje bohatstvo prezentujú na verejnosti, ale existuje veľa takých, o ktorých by ste ani nepovedali, že sú milionári a miliardári. Prečo? Jazdia na 15-20-ročnom aute, stravujú sa v lacnejších jedálňach, nevyužívajú svoje meno, aby si niečo uľahčili alebo aby niečo posúrili a rýchlejšie vybavili. Takí, ktorí aj keď sú veľkými pánmi, nemajú problém si posedieť so svojimi zamestnancami a porozprávať sa s nimi, či prejaviť im pochvalu, uznanie, či len svoje sympatie. Sú takí, ktorí radšej ostávajú v ústraní. Takí, okolo ktorých prejdete na ulici prakticky bez povšimnutia.
4. Bohatí ľudia sú lakomí a sebeckí, ktorí len hromadia peniaze, nehľadia na nič a na nikoho, len na svoj vlastný prospech, a takými, ktorí nie sú ako oni, pohŕdajú. Realita je opäť iná. Možno ani netušíte, koľko bohatých ľudí zakladá nadácie v rámci svojich spoločností, koľkí usporadúvajú zbierky na pomoc obetiam po živelných katastrofách, koľkí sú zároveň aj vyslancami svetových organizácií, chodia po svete, načúvajú problémom druhých a pomáhajú, koľkí zase zachraňujú planétu, jej živočíšny a rastlinný svet. Koľkí venujú svoje nemalé honoráre, aby sa poslali potraviny do krajín tretieho sveta. A myslím si, že to ani nepreženiem tvrdením, že nebyť ich pomoci, rozpočet svetových organizácií by rozhodne nestačil. Ani s ich pomocou to stále nie je dosť, pretože svet na tom naozaj nie je dobre a existujú v ňom priepastné rozdiely, ale rozhodne je to z ich strany nie zanedbateľná pomoc.
5. Bohatí ľudia žijú v inom svete. Ich sa reálny svet netýka. Nepoznajú problémy nás, „obyčajných“. Oni žijú vo svete pozlátky, vo svete falše a pretvárky, v povrchnom svete, kde si každý podáva komplimenty o tom, akí sú radi, že sú bohatí a pod. Omyl. Sú to ľudia, ktorí často pochádzajú z chudobnejších pomerov, ktorí vedia, čo je to šetriť, nemať možno tiež ani na chlieb, túlať sa bezcieľne životom a nevedieť, čo s ním urobiť. Tiež poznajú pocity, ako je beznádej, zúfalstvo. Poznajú tvrdú prácu. Nie sú nesmrteľní. Aj ich sa týkajú choroby, ako rakovina, ani im sa nevyhýbajú civilizačné ochorenia. Aj oni zomierajú. Za peniaze si zdravie ani život nekúpia. A že žijú vo falošnom svete lichôtok? A viete mi povedať, čím sa líši od toho nášho? Vari vo svete „obyčajných“ ľudí neexistuje faloš, falošné komplimenty, pretvárka, intrigy a závisť? Veď nie nadarmo sa hovorí, že ľudia, a nemám na mysli len chudobných alebo len bohatých, jednoducho ľudia si závidia aj nos medzi očami.

Takže predsudky chudobných o svete bohatých nemajú svoje opodstatnenie. Ako sa hovorí, kto je dobrým človekom, toho peniaze nezmenia. A zlého nenapravia.