Pod spoločnosťou v širšom zmysle slova rozumieme sociálne prostredie medzi ľuďmi. Patrí sem predovšetkým zamestnanie, kde trávime najviac času. V niektorých firmách, bankách, poisťovniach a úradoch platí striktný predpis, ktorý zaväzuje všetkých pracovníkov dodržiavať určitý štandard v obliekaní. Rozsah požiadaviek je dosť široký, niekde musia muži povinne nosiť výhradne čierne (tmavé) obleky, inde je súčasťou pokynov pre zamestnancov iba všeobecná výzva, aby chodili vhodne oblečení a upravení. Čo si pod tým máme predstaviť?
Sivý alebo čierny?
Pokiaľ klientela pri každodennom styku neočakáva, že budete v čiernom obleku, je požiadavka na jeho nosenie prehnaná. Toto striktné nariadenie totiž zbytočne obmedzuje už aj tak úzky repertoár pánskeho oblečenia a zužuje štýlové varianty. Pochopiteľné je to v niektorých špecifických odboroch, ako je bankovníctvo, finančné poradenstvo alebo diplomacia. Pre vrcholových manažérov je čierny oblek zaužívaný pracovný odev, ale ak má muž možnosť voľby, mal by cez deň nosiť radšej sivý oblek, aby odlíšil pracovný deň od spoločenského večera. Sivých odtieňov je veľa, v lete sa nosia svetlejšie, v zime tmavšie obleky. Záleží na osobnom vkuse, či si vyberieme aj iné farby – tmavomodrú, tmavozelenú, hnedú. V lete sa nosia aj pieskové, béžové alebo bledomodré obleky. S každým iným ako čiernym oblekom končíme po 18. hodine. Denný oblek môže mať vzor (rybia kosť, prúžok, korenie a soľ, káro), ktorý by mal ladiť so vzorom košele a kravaty. Vyvarujeme sa lesklých oblekov, tie sa do pracovného prostredia vôbec nehodia. Môžeme však nosiť aj sako a nohavice z rozdielnych materiálov, táto kombinácia nahradí v pracovnom prostredí celkom dobre oblek. Košeľa do zamestnania môže byť vzorovaná, zo všetkých vzorov je najvhodnejší prúžok. Ak máme prúžkovanú košeľu, vyberieme si radšej jednofarebnú alebo bodkovanú kravatu. Cez deň môžeme nosiť aj košele s gombíkmi na golieri, večer ich však nahradíme košeľami s klasickým golierom. Uzol na kravate viažeme podľa goliera. K obleku nosíme vždy šnurovacie topánky, mokasíny alebo semišové topánky si môžeme obuť iba vtedy, ak máme sako a nohavice z rôznych materiálov, prípadne k svetlému obleku ležérneho strihu.
Obchodníci niekedy riešia problém, ako sa obliecť, aby pred klientom nevyzerali príliš formálne a upäto. Do obchodu s drahými autami, kde sa pohybujú obchodní zástupcovia v bezchybných tmavých oblekoch, bledomodrých košeliach a kravatách, prichádza veľkoúdenár, ktorý má na sebe šuštiakovú teplákovú súpravu, v ruke igelitovú tašku a so sebou dievča, o ktorom všetci vedia, že to nie je jeho partnerka, pretože má každý deň inú… Prichádza však nakúpiť 10 úžitkových vozidiel v hodnote niekoľko miliónov korún. Ako sa k nemu majú obchodníci správať, aby nevzbudili podozrenie, že sa nad neho povyšujú, a aby neprišli o veľký biznis? Určite sa nemôžu prezliecť do šuštiakových súprav, aby sa prispôsobili klientovi. Od obchodných zástupcov takej firmy sa celkom prirodzene očakáva, že budú mať oblek, a nášho veľkoúdenára by zrejme vyviedlo z miery, keby si obliekli tepláky. Ak však ideme na obed s klientom, o ktorom vieme, že sa rád oblieka neformálne, znížime úroveň nášho firemného dress code napríklad tým, že si kravatu necháme v kancelárii, alebo si na začiatku stretnutia odložíme sako. Tým sa prispôsobíme jeho úrovni oblečenia a kontrast nebude až taký veľký. |
Sandále v žiadnom prípade
Ak máme svetlý oblek, neobujeme si čierne topánky, ale radšej hnedé, sivé alebo béžové. Farba ponožiek by sa mala čo najviac približovať farbe topánok. Ani v súkromí svojej kancelárie si však nedovolíme obuť si k obleku papuče alebo sandále, tým totiž znehodnotíme všetko ostatné, čo máme na sebe, a navyše dávame najavo pohŕdanie voči kolegom, klientom a návštevám. Muži si v kancelárii často „urobia pohodlie“ tak, že si obujú pohodlné sandále, a pritom si neuvedomujú, že sa dopustili mimoriadneho faux pas. Sandále sú určené výhradne na voľný čas.
Ak máme vo firme zavedený casual day, keď sa s klientmi nestretávame, ale venujeme sa iba vnútornej agende, môžeme si dovoliť pohodlné neformálne oblečenie. Muži môžu mať košeľu bez kravaty, tričko – ale iba s golierom, nohavice, mokasíny alebo semišové topánky. Ani casual dress však nepripúšťa športovú obuv alebo sandále.
Ideálny je kostým
Ženy považujú za business dress predovšetkým kostým. Vyzerá veľmi elegantne, seriózne a umožňuje odložiť si sako a pracovať iba v blúzke. Nohavicový kostým je v Európe rovnocenný s kostýmom so sukňou. Kostým je vhodný aj preto, že spĺňa požiadavku, aby bol dámsky pracovný odev vždy vrstvený. Vrstvy začínajú bielizňou, pokračujú šatami alebo blúzkou, sakom, bolerom, blejzrom. Krátky rukáv, ktorý odhaľuje paže, je vhodný u žien do štyridsiatky, vo vyššom veku je lepšie rukáv predĺžiť k lakťu. Bielizeň by nemalo byť vidieť, preto na blúzky nie sú vhodné priehľadné materiály, alebo by pod nimi nemala byť bielizeň kontrastných farieb, aby nepresvitala. Ani rozopnuté gombíky na blúzke by nemali odhaľovať spodnú vrstvu oblečenia. Ak si chce žena obliecť šaty, mali by mať úzky strih, nie však tesne obopínať postavu. Mali by mať tiež primeraný výstrih a dĺžku. Rozparok má byť decentný, nie provokujúci. K tomu topánky na vyššom alebo stredne vysokom podpätku. Počas rokovania s klientom, na prednáške alebo na obchodnom stretnutí by žena mala mať pančuchy aj v najväčších horúčavách, rovnako ako muž svoje sako. Pre ženy sú pri rokovaniach s klientmi nevhodné vypasované šaty, hlboké výstrihy, minisukne, sukne vrecového strihu, rifle, šaty s úzkymi ramienkami či dokonca bez ramienok, tričká, najmä ak odhaľujú pás, lesklé alebo priesvitné materiály, odevy z kože alebo koženky, voľné nohavice, bedrové nohavice, sandále. Rovnako pôsobia aj výstredné strihy a farby. Krikľavejšie farby sú určené tým, ktorí podliehajú reklame a módnym trendom, teda dievčatám alebo deťom; žena v manažérskej pozícii by mala uprednostňovať tradičné konzervatívne farby: čiernu, bielu, lososovú, béžovú, bledomodrú a pod. Dôvod je jasný: klient by sa mal sústrediť na prezentovanú ponuku a čokoľvek, čo by odvádzalo jeho pozornosť od témy, je nežiaduce. Žena nemá odevom vzbudzovať podozrenie, že chce získať klienta svojou atraktívnosťou a nie hodnotnou ponukou.
Casual dresss pre ženy predstavuje sukňa či nohavice a tričko, blúzka, svetrík, značkové rifle. Ani pri neformálnom oblečení si žena do zamestnania neoblečie tričko, ktoré odhaľuje pás, šortky alebo príliš krátku sukňu.
Minimálna dĺžka sukne sa zvyčajne „meria“ posediačky tak, že sukňa siaha na šírku dlane nad kolená (dlaňou rozumieme ruku majiteľky sukne, nie šéfovu…). |
Doplnky by mali náš celkový vzhľad skutočne dopĺňať, nie mu dominovať. Prsty plné masívnych prsteňov, rady retiazok, náhrdelníky a náramky nakúpené na exotických dovolenkách vyvolajú skôr úžas než príjemný dojem. Do zamestnania si vyberieme skôr ľahšie parfumy, ťažšie si necháme na večernú príležitosť. Líčenie by malo byť menej nápadné, slúži iba na zvýraznenie očí a čŕt tváre. Pri dennom líčení by mala prevažovať prirodzenosť. Večer, keď sa stlmí osvetlenie, môžeme pridať a využiť všetky možnosti, ktoré nám ponúka dekoratívna kozmetika, ale vždy s mierou.
Bez ohľadu na skutočnosť, že osobný vkus je rôzny, musíme rešpektovať predovšetkým očakávania klienta, hosť, ktoré sú formované väčšinovým názorom spoločnosti, a preto sa od nás žiada kultivovaný a konvenčný zovňajšok.
Doplnky
Pre ženu aj muža sú doplnky charakterizačnou črtou, podľa ktorej vie skúsený pozorovateľ zaradiť človeka do určitej sociálnej skupiny. Muž môže mať skvelý oblek od známeho značkového výrobcu, ale lacnými hodinkami alebo ošúchanou peňaženkou prezradí, že jeho skutočné zázemie je inde.
Výraz tváre podstatne ovplyvňujú okuliare. Dnes si môže každý vybrať, či bude nosiť okuliare, alebo kontaktné šošovky; záleží na osobnom pohodlí, ale aj na dojme, akým chce pôsobiť. Okuliare prispievajú k imidžu intelektuálne vyzretého človeka. Sú manažéri, ktorí nosia okuliare bez dioptrických skiel, aby využili čaro, ktorým pôsobia. Okuliare by nemali byť príliš výrazné ako kedysi, s masívnym čiernym rámom, ktorý celkom ovládol výraz tváre. Mali by tvár dopĺňať, nie jej dominovať. Do módy sa dostali okuliare bez rámu po celom obvode skiel a veľmi úzke rámy. Niektorí módni tvorcovia tvrdia, že žena by nemala mať rám tmavší než je farba jej vlasov.
Okuliare by sme mali chrániť pevným puzdrom, aby sa neoškreli, a tým neznehodnotili. Aj puzdro na okuliare je doplnok, a preto by malo mať rovnakú značku a rovnaký dizajn ako okuliare. Pred nasadením si ich dôkladne očistíme, lebo nie je horší pohľad do očí ako cez špinavé sklá. Nasadzujeme si ich obidvoma rukami, čím šetríme životnosť nožičiek, ktoré sa môžu neopatrným zaobchádzaním v kĺboch uvoľniť. Potom už dobre nesedia.
Iná kapitola sú slnečné okuliare. Nosíme ich vonku, na slnku, pri šoférovaní, ale v miestnosti pôsobia nevhodne, najmä ak sa s niekým rozprávame a zabudneme si ich zložiť. Zakrývať si oči pri rozhovore je nezdvorilé. Rovnako nepríjemne môžu pôsobiť aj dioptrické okuliare s tónovanými sklami, alebo takými, čo reagujú na intenzitu svetla. Čierne okuliare musíme zložiť aj pri predstavovaní, podávaní ruky, usadaní k stolu, a to aj vonku.
Nevyhnutými sprievodcom ženy je kabelka. Elegantne a jednoducho nahrádza nespočetné vrecká, ktorými disponujú muži. Aj keď treba priznať, že ženy majú v kabelkách horší prehľad ako muži vo svojich vreckách. Kabelku by si mala žena vybrať podľa účelu, na ktorý si ju berie, a rozhodne by ich mala mať niekoľko. Business kabelka má byť jednoduchá, s ušľachtilým dizajnom, bez výrazných ozdôb, praciek a nápadného loga značky. Mala by byť z pravej kože, najlepšie čiernej, aby ladila s kostýmom, topánkami a ďalšími doplnkami. Na obchodné stretnutia sa vôbec nehodia módne ružové či červené kabelky a ak ide o dizajn, nemali by byť látkové, perličkové alebo s flitrami, to prenecháme večerným kabelkám. Mala by tiež držať tvar, aby sa pri odložení „nezborila“, ako to často pozorujeme na kabelkách na voľný čas a bežné pochôdzky. Business kabelku možno nahradiť elegantnou aktovkou, v ktorej môže byť vložený notebook. Aj do tejto kabelky sa okrem papierov musí zmestiť malý flakón parfumu a kvalitný rúž. Stačí maličkosť – neposlušné zapínanie, drobná odrenina, zašlý lesk kovových súčiastok, aby sme kabelku vyradili z garderóby a kúpili si novú. Dobré meno je to najcennejšie, čo máme.
Kabelka na denné nosenie, na voľný čas a prechádzky môže bť farebná podľa vkusu majiteľky, býva väčších rozmerov, aby sa do nej zmestili všetky veci, o ktorých má žena pocit, že ich musí mať stále so sebou. Takýchto kabeliek má väčšina žien viac, menia ich podľa farby odevu, ročného obdobia a účelu vychádzky. Ich rozmevy niekedy dosahujú veľkosť montážnych brašien a vzbudzujú podozrenie, že žena sa aspoň tri dni neukáže doma.
Do divadla, na koncert alebo na večierok si neberieme objemné tašky, ktoré vláčime cez deň, ale malú večernú kabelku s najnutnejšími potrebami. Mala by byť elegantná, môže byť čierna, strieborná, zlatá, biela alebo čierno-biela, mala by ladiť s topánkami i so šatami. Materiál a dizajn závisia iba od ženinho vkusu. Ak je vyznávačkou street módy, mala by mať aj cestovnú kabelku, prípadne ruksak, ktorý môže nahradiť kabelku na voľný čas.
Doplnkom je všetko, čo počas obchodného rokovania alebo spoločenského večera vytiahneme z kabelky: puzdro na okuliare, na pero, zrkadlo, rúž, diár. To všetko musí zodpovedať takému vysokému štandardu, aký chceme prestavovať.
O kabelkách všeobecne platí, že svojou veľkosťou by mali korešpondovať s výškou ženy. Vysoké a statné ženy si môžu dovoliť aj väčšiu tašku, aj keď súčasná móda vkladá veľké denné tašky aj do rúk krehkých dievčat. Je praktické vyberať si kabelky, ktoré umožňujú prehľadné usporiadanie všetkých potrieb, prípadne si do veľkej modernej tašky vložiť niekoľko menších taštičiek. Do nich potom rozdelíme celý obsah. Tým skrátime čas, napríklad pri hľadaní kľúčov od bytu, alebo pri dlhom vyzváňaní mobilu u zubára… A ešte jedna samozrejmosť: dámska kabelka nikdy nepatrí do rúk mužovi. Ani tá najväčšia kabelka nie je batožina, ktorú by mal ženie niesť muž.
„Pre veľa žien je kabelka kanceláriou, odlúčenou od písacieho stola, prenosnou toaletkou, šatňou, košíkom na obed, knižnicou, nákupným vozíkom, cestovnou taškou alebo zmesou toho všetkého.“Carrie Donovan, The New York Times Magazine 19. apríla 1987 |
Zaujímavým a veľmi dominantným doplnkom dámskeho šatníka je klobúk, a nemožno ho podceňovať. Máločo je na žene také nápadné ako klobúk. Jeho úloha je široká: chrániť pred slnkom, skryť účes, ba aj tvár, zvýšiť atraktívnosť dámy a výrazne doplniť šaty alebo kostým. Je to ozvláštnenie garderóby a hodí sa pre odvážne ženy, ktoré sa nehanbia upútať na seba pozornosť. Aj keď je to škoda, klobúk sa v dnešných časoch stáva čoraz vzácnejším doplnkom dámskeho oblečenia. Čím je širší, tým je nápadnejší. Najvhodnejšou príležitosťou na klobúk je garden party, piknik, kokteil, dostihy, svadba a pohreb. Žena si dáva klobúk dole iba pri jedle, prípadne v divadle, ak nesedí v lóži. Na svadbe ani na pohrebe klobúk neskladá. Žena z radu najbližších pozostalých môže na pohrebe doplniť čierny klobúk ešte aj čiernym závojom.
Na obchodných rokovaniach sa často podceňujú drobné atribúty, ako sú pero, peňaženka alebo mobil. A chce manažér presvedčiť o kvalitách svojej firmy, mal by mať elegantné značkové plniace pero, nie plastovú prepisovačku. Muži nosia pero v náprsnom vrecku saka, žena by ho mala mať v kabelke, v puzdre rovnakej značky ako je pero. Rokmi ošúchaná a navyše hrubá peňaženka, do ktorej si ukladáme partnerovu vizitku pri obchodnom rokovaní, ochytané okuliare, odretý opasok s natrhnutou dierkou, plastový remienok hodiniek, to všetko znižuje imidž manažéra o dve triedy. Pobavený pohľad sa ujde aj mobilu na farebnej šnúrke polepenému samolepkami, ktorý pôsobí, akoby sme ho ráno omylom zobrali trinásťročnej dcére. Dojem ešte „umocníme“ zvonením alebo detinským obrázkom na tapete displeja mobilu či notebooku. Nehodí sa vystavovať na obdiv krásne tvarovanú slečnu v plavkách, nášho kokeršpaniela, ba ani vlastné dieťa. Tieto intímnosti by sme pri obchodnom rokovaní mali nechať za dverami.
Zdroj: Ladislav Špaček – Veľká kniha etikety
Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com