Máte pocit, že ste na konci so silami? Pridajte.

Keď máte pocit, že už viac nezvládnete, ste stále len na začiatku.

Dosahovanie úspechov, to je v prvom rade prekonávanie samého seba, svojho strachu a zdanlivých limitov.

To je neustále napredovanie, žiadne STOP, už nie!

Ale presne naopak.

Kde iní končia, vy len začínate, však áno?

Pracujte na sebe, nie pre iných

V zmysle uspokojovania svojich potrieb, plánov a želaní, nie iba bezmyšlienkovite robiť, čo nám iní povedia, prikážu.

Je logické, že ak denne väčšinu času „zabijeme“ robením niečoho pre iných, nie pre seba, máme pocit, že deň má málo hodín a my nič nestíhame.

Bohužiaľ, taká je realita dneška, drvivá väčšina ľudí žije len preto, aby napĺňali očakávania niekoho iného. V zamestnaní, doma, vo vzťahoch s priateľmi.

Stále zabúdame na to najhlavnejšie: Na seba.

Trochu sebeckosti nezaškodí, inak z vás, z vášho života neostane celkom nič.

Nenechajte sa preto pohltiť želaniami druhých ľudí a robte aj veci, ktorým sa chcete venovať VY.

Preto nezľavujte zo svojich požiadaviek a čas, ktorý máte, využite konečne naplno.

Sťažnosti, samé sťažnosti

Niečo sa vám nepodarilo, veci nevyšli presne podľa vašich plánov… No a čo.

Aj neúspech nás môže, dokonca musí hnať dopredu.

A nútiť ešte viac pridať, zabojovať.

Uvedomte si, že nie nepriazeň osudu, ale my sami sa najviac podrážame.

Tým, že sa sťažujeme na to či ono a iné, omnoho podstatnejšie nevnímame.

Náš život je pri tom presne taký, ako ho vidíme.

To nie je moja vina

A kto je teda vinný za vaše zlyhania, nešťastie, či pocit, že nežijete život, aký chcete?

Manžel, susedka, váš šéf?

Prevezmite konečne zodpovednosť za svoj život.

Je to vo vašich rukách, tak to len skúste.

Úspechy nevidíme, neúspech vyzdvihujeme

Tým, že sa v ňom utápame.

Namiesto toho, aby sme sa z nezdarov poučili, prípadne sa vôbec k nejakým odhodlali (čo však podmieňuje určitá aktivita), len sedíme, nadávame a nerobíme nič prínosné.

Všetci máme niekedy, z niečoho strach. Je to ľudské, je to zdravé.

Núti nás to k väčšej obozretnosti, opatrnosti, avšak nemalo by nás to zastaviť.

Ak sa totiž strachu poddáme, dobrovoľne sa vzdávame šance uspieť.

Čo je horšie, ako nič neskúsiť?

Vyskúšať a pohorieť?

Omyl, to je práveže veľmi prínosné, morálne aj skúsenostne.

Chcete sa len zhrýzať obavami, strachom alebo sa odhodláte, možno aj k omylu?

Vždy lepšie ako neurobiť nič.

Úspechom je už len pokus a každý ďalší vás k tomu skutočnému približuje stále viac a viac.

Dobre už bolo…

To ste už asi tiež počuli.

Minulosť si radi idealizujeme a o budúcnosti sa zvykneme vyjadrovať negatívne.

„Čo ja viem, čo bude? Čo mi život prinesie? Ale lepšie, ako bolo, už nemôže byť…“

Hovoria nielen starí ľudia na sklonku života.

A to viete odkiaľ?

Skúsme namiesto vyplakávania nad minulosťou radšej neprestať žiť.

Naplno, s otvoreným srdcom i očami.

Posúvajme svoje možnosti, hranice.

Skúsme to ešte dnes, zajtra už totiž môže byť neskoro.

Prítomnosť je to jediné, čo skutočne máme a s čím môžeme počítať.

Tak ju žime.