Pracovné spoločenské udalosti

Raňajky a brunch

Hoci sa zdá, že predpoludním sa spoločenské akcie nekonajú, raňajky sú čoraz obľúbenejšie. Ak niekoho pozveme na obed, môžeme rátať s tým, že stratíme tri hodiny z pracovnej doby, čo je pre vyťažených manažérov veľká strata. Ak záležitosť prerokujeme pri raňajkách, môžeme byť po desiatej v práci. Na rozdiel od obeda alebo večere, pri raňajkách môžeme s obchodnými partnermi hovoriť o spoločnej téme od samého začiatku, teda hneď po bežnom konverzačnom úvode.

Ak šéf firmy nechce pre spolupracovníkov organizovať veľkú oslavu svojich neokrúhlych narodenín, pozve ich na brunch do reštaurácie. Raňajky sa môžu začať o deviatej, brunch o desiatej alebo pol jedenástej, pretože spája raňajky s ľahkým obedom (brunch je zloženina slov breakfast a lunch). Raňajky majú klasický repertoár, brunch obohatíme o sendviče a studené misy alebo malé teplé jedlá. Vždy zvolíme formu bufetu, aby sa hostia obsluhovali sami, prispieva to k väčšej neformálnosti stretnutia.

Tomu zodpovedá aj oblečenie – na raňajky a brunch prídeme vo svetlom obleku, môžeme mať iba sako a nohavice a nemusíme mať kravatu. Pre dámy je však najvhodnejší svetlý kostým, krátke šaty alebo sukňa, ale aj nohavice, blúzka či svetrík.

Pracovný obed (business lunch)

Pracovný – obchodný obed je trocha kostrbatý preklad zaužívaného výrazu business lunch, inými slovami pracovné stretnutie s obedom v reštaurácii. Môže ísť aj o večeru, ale tá býva spravidla slávnostnejšia.

Kto je hostiteľ

Tradícia prerokovať pracovné témy pri jedle je prastará; má korene v zistení, že príjemné sprievodné pocity, ktoré jedlo vyvoláva, sa priaznivo prejavia tak na priebehu, ako aj na výsledku rokovania. Príjemný a odľahčený rámec obchodného rokovania môže tvoriť nielen reštaurácia, ale aj iné prostredie: kedysi to bývali turecké kúpele, dnes je to skôr golf. Výber reštaurácie nie je jednoduchý, pretože reštaurácia musí spĺňať očakávania hostí a ich vkus. Pre obchodné rokovanie je dôležitý pokoj; hlučná reštaurácia, kde sa nebudeme počuť, stráca výhody prostredia. Ak ide o hosťa, ktorý má radšej pivo, vyberieme dobrú ľudovú krčmu, ale častejšie budeme vyberať kultivované reštaurácie talianskeho či francúzskeho typu, s dobrým vínom a zaručenou kvalitou. Návštevu reštaurácie s klientom by sme nemali podceňovať, preto radšej dáme na odporúčanie známeho s podobným vkusom ako je ten náš, alebo reštauráciu sami vopred navštívime, aby sme zhodnotili výber jedál, prostredie, atmosféru, úroveň obsluhy. Všimneme si, či hudba nehrá príliš nahlas, aký je stav toaliet, či je obsluha pozorná, alebo ľahostajná, aké majú obrusy, aké je osvetlenie v reštaurácii, aké používajú príbory a poháre na víno a na akých tanieroch podávajú jedlá, či majú látkové alebo iba papierové obrúsky, aký je výber vín, či berú platobné karty, ako aranžujú jedlá na tanieroch. Vo všeobecnosti platí, že čím je reštaurácia lepšia, tým menej jedál má na jedálnom lístku (keď uvidíme tridsať jedál, ideme okamžite preč), a čím menšie porcie, tým noblesnejší podnik. Menšie porcie spestrujú stolovanie, pretože si môžeme dať viac chodov. Ak vieme, že náš partner je vegetarián, alebo naopak, vášnivo miluje arabskú kuchyňu, steaky, ryby, máme výber uľahčený, špecializovaných reštaurácií je čoraz viac. Platí však aj opak: je dobré taktnou otázkou u asistentky zistiť, čo nášmu partnerovi nesedí, aby sme rozhodného odporcu rýb nepozvali do vychýrenej rybárskej bašty. Stôl v reštaurácii treba rezervovať, aby nenasala trápna situácia, že nebude miesto. Pozvanie musí byť také jasné, aby žiadna strana nemala pochybnosti, kto je hostiteľ a kto hosť. Hostiteľ pozýva, vyberá reštauráciu, očakáva hosťa, dáva najavo svoju hostiteľskú úlohu pri jednaní s obsluhou a nakoniec platí účet. Hostiteľ by mal byť na mieste s pätnásťminútovým predstihom a mal by upozorniť personál, že čaká spoločnosť. Klient by nemal blúdiť po podniku nepovšimnutý. Ak uviazneme v dopravnej zápche, klientovi zavoláme, že sa oneskoríme, a požiadame ho, aby aj on prišiel o niečo neskôr. Business lunch sa s ohľadom na vyťaženosť zúčastnených osôb dohovára týždeň až dva vopred, niekedy ešte skôr. Preto je dôležité, aby sa ráno partneri prostredníctvom sms ubezpečili, že stretnutie platí. Iniciatíva je na strane hostiteľa.

Stretnutie v reštaurácii v sebe skrýva taktickú výhodu: ak do nej pozveme niekoho, kto má lepšiu vyjednávaciu pozíciu, danú napríklad funkciou či povahou veci, sme ako hostitelia vo výhode: my pozývame, my platíme, nám je náš hosť symbolicky či psychologicky zaviazaný. A dobrá reštaurácia má ešte jednu výhodu – nikdy sa tam s partnerom nemôžeme pohádať tak ako v súkromí. V reštaurácii nemôžeme zvýšiť hlas, nemôžeme „tresnúť dverami“ a odísť, jednoducho preto, že toto konvenčné prostredie si vyžaduje určité normy správania. Preto je dobrá reštaurácia vhodná aj na riešenie partnerských konfliktov, manželia si tam nikdy nepovedia to, čo by si povedali doma v kuchyni, o tóne a hlasitosti ani nehovoriac.

Čo na seba

Pre business lunch platí v podstate to isté, čo sme uviedli v kapitole o stolovaní v reštaurácii. Oblečieme sa tak, ako si to vyžaduje prostredie, kde sa obed uskutoční. Ak ide o luxusnú reštauráciu, cez deň sa očakáva svetlý jednoradový oblek s kravatou. Košeľa môže byť vzorovaná, topánky k obleku sú vždy šnurovacie. Ak ide o neformálny obed s dobrým známym, nemusíme mať kravatu, ale ak nie sme takí zohraní, že vieme predvídať, ako príde náš partner oblečený, je vždy lepšie sa na tom vopred dohodnúť. Vhodná je košeľa s golierom s gombíkmi, button-down, tá sa nosí na obedy bežne bez kravaty. Obliecť si oblek s vestou je v tomto prípade prehnané. Žena si na business lunch oblečie kostým alebo krátke šaty, lodičky a pančuchy. Sako si môže kedykoľvek vyzliecť, lebo blúzka i top sú – na rozdiel od košele – vrchné oblečenie. Muži sa musia najskôr pohľadom, prípadne gestom dohovoriť, že si chcú dať dolu saká, a potom sa opýtať prítomných žien, či nemajú námietky. Vyzlečenie saka môže navrhnúť aj hlavný hosť, ale aj on požiada prítomné dámy o dovolenie. Odkladanie saka by nemala byť bežná rutina, pánska košeľa nie je vrchné oblečenie. Odloženie saka pripustíme iba v reštauráciách strednej kategórie a na sparné letné poludnie. Ak spolu obedujú dvaja muži vonku, môžu si odložiť saká aj kravaty. Sako si však môže odložiť iba ten muž, ktorý má košeľu s dlhým rukávom. Neprípustné je tiež rozopnúť si gombík pri krku a povoliť si uzol na kravate. Ak sedíme v lete na terase a teplo začína byť neznesiteľné, odložia si páni saká aj kravaty, až potom si rozopnú gombíky na košeli.

Zdroj: Ladislav Špaček – Veľká kniha etikety

Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com