Recepcia

Recepcia je najčastejšou a najbežnejšou formou spoločenského stretnutia. Nevyžaduje žiadne zvláštne aranžovanie, je menej formálna než klasický banket, ľudia sa môžu voľne pohybovať a nadväzovať spoločenské kontakty. Môže sa konať v ktorúkoľvek dennú hodinu – popoludní, podvečer, večer a výnimočne aj predpoludním. Čas, kedy sa recepcia koná, nám prezradí, ako sa obliecť a aké bohaté občerstvenie nás čaká.

Recepcia znamená „prijatie“, pozýva nás teda hostiteľ a očakáva sa, že ju otvorí a privíta hostí. Recepcia sa odohráva postojačky, iba vo výnimočných prípadoch tu nájdeme zopár kresiel alebo stoličiek. Častejšie sú vysoké recepčné stolíky, pri ktorých konzumujeme postojačky. Na tomto spoločenskom stretnutí bývajú desiatky až stovky ľudí, takže jeho čaro spočíva v ustavičnom prekvapení: stále stretávame nových a nových známych, stále nás niekomu predstavujú. Napoludnie a večer môžeme rátať s bohatým pohostením, popoludní nás čaká iba studené občerstvenie.

Na recepciu sa obliekame podľa dennej doby; napoludnie a popoludní sa hodí vychádzkový oblek a krátke šaty, večer budeme mať tmavý oblek a krátke šaty. Výnimkou sú mimoriadne udalosti, napríklad recepcia na veľvyslanectve pri príležitosti návštevy významnej osobnosti. Na pozvánke by sme však určite našli poznámku „black tie“, teda smoking.

Recepcia má výhodu vo svojej voľnosti, môžeme na ňu prísť o desať – pätnásť minút neskôr a odísť prakticky kedykoľvek. Nie však tak skoro, aby sme sa dotkli hostiteľa. Ak ide o recepciu pri príležitosti narodenín alebo pri inej osobnej udalosti, prinesieme malý darček, žene vždy kvety. K darčeku ani ku kytici nezabudneme priložiť vizitku s vlastnoručne napísaným postskriptom („Ďakujem za pozvanie“, „Blahoželám“ a pod.).

Hostiteľ zvyčajne čaká hostí pri vchode a osobne ich víta. Zaradíme sa do radu čakajúcich hostí (receiving line), poďakujeme za pozvanie, odovzdáme darček, alebo ho odložíme na pripravený stôl a pokračujeme ďalej do sály. Je krajne nevhodné, aby sme s ním nadväzovali akýkoľvek rozhovor, aj keby to bol minister, s ktorým sa už mesiace beznádejne túžime z nejakého dôvodu stretnúť.

Ak hostiteľ nevíta hostí pri vchode, vyhľadáme ho hneď v úvode recepcie a zvítame sa s ním.

Niekedy býva recepcia sprievodnou akciou inej akcie – premiéry, koncertu, firemného stretnutia a pod. Platí pravidlo, e spoločensky najvýznamnejšími osobami sú v tejto situácii protagonisti predchádzajúcej akcie – herci, speváci, koncertní majstri, top manažment firmy – a tí prichádzajú ako poslední. Nemôžu vstúpiť do prázdnej sály a čakať, kým sa zaplní. VIP po skončení hlavného programu odchádzajú do salónika a čakajú, kým sa zaplní hlavná sála. Potom v sprievode hostiteľa (riaditeľa divadla, organizátora koncertu) vchádzajú dnu ako poslední. Tam ich prítomní privítajú potleskom.

Zdroj: Ladislav Špaček – Veľká kniha etikety

Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com