Traja králi – tri vianočné zázraky

Vianoce, to nie je len samotný Štedrý deň a rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom, najkrajší sviatok všetkých kresťanov totiž v sebe skrýva omnoho viac – posolstiev aj významov.

Čo tak Traja králi? Vedeli ste, že sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov patrí k vôbec najstarším kresťanským sviatkom?

Oslavujete ho, poznáte jeho zmysel aj historické súvislosti späté s týmto dňom?

Ak nie, radi vám odkryjeme zopár informácií aj tradícií, ktoré sa s Troma kráľmi spájajú…

Sviatok Zjavenia Pána

Veriaci si v tento deň pripomínajú príchod Troch mudrcov z Východu do Betlehema, kde sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu, práve odtiaľ je zvyk posvätiť počas slávnostných omší trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymiánom. V minulosti sa na sviatok Troch kráľov obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali jednotlivé domy a požehnávali ich. Kropili ich svätenou vodou, kadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov (Gašpar-Melichar-Baltazár). Tento zvyk pretrval, najmä na dedinách, až dodnes.

Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj pokrstenie Ježiša v rieke Jordán, od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána, aj preto sa vianočné obdobie nekončí sviatkom Zjavenia Pána, teda na Troch kráľov, ale až sviatkom Krstu Pána, čo je 12. januára.

Traja králi vraj neboli ani traja, ani králi

Ako to už býva, dávne historické udalosti sú často pod vplyvom času a iných okolností mnohokrát skreslené. To je zrejme aj prípad troch kráľov, pretože podľa historikov sa v zachovaných listinách nehovorí nič ani o menách, hodnosti či počte mudrcov, ktorí prišli k Ježišovej kolíske.

My dnes poznáme príbeh v asi takomto znení: Na oblohe sa zjavila hviezda, ktorá mala troch mudrcov, mágov či kráľov z Perzie (Gašpara, Melichara a Baltazára) doviesť až do Betlehema, kde sa narodil Ježiš Kristus. Ako prví pohania sa mu poklonili v maštali, uznali ho za svojho Pána a priniesli aj vzácne dary. Šiesty január je teda dňom, kedy sa slávi sviatok Zjavenia Pána, v povedomí väčšiny známejší ako sviatok Troch kráľov.

Či to bolo tak alebo trochu inak, sa už dnes nik nedozvie. Ostáva len veriť.

Legenda o Troch kráľoch

V evanjeliu podľa Matúša sa skutočne nespomínajú počty ani hodnosti mudrcov, píše sa tam iba o troch daroch, z čoho sa zrejme aj vyvodil počet mudrcov. Jediné, čo je však isté, je to, že za dieťaťom prišli mudrci z východu. Zvyšok je skôr stredoveká legenda.

Dary, ktoré mudrci Ježiškovi priniesli, teda zlato, kadidlo a myrha, boli v tej dobe mimoriadne hodnotné, dávali sa len kráľom. Aj to bolo dôkazom, že Ježiš mal byť spásou pre všetkých, nielen pre Židov. Preto sa v západných krajinách zvykne jeden z mudrcov zobrazovať ako černoch.

V sviatok Zjavenia Pána sa oslavujú a pripomínajú tri zázraky, prostredníctvom ktorých sa dal Boh spoznať vo svojom synovi – prvým je hviezda, ktorá mudrcov doviedla k jasličkám, druhým premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galicejskej a tretím krst Ježiša Krista v Jordáne.

Žehnanie príbytkov i malí koledníci

Aj v súčasnosti chodia rímskokatolícki kňazi 6. januára posväcovať príbytky ľudí. Nad dvere či na zárubňu napíšu: „Kristus nech žehná tento dom.“ Ide o preklad z latinského „Christus mansionem benedicat“, z ktorého  je odvodený aj nápis v tvare 20-C+M+B-15, kde prvé a posledné dve číslice zobrazujú aktuálny rok. Iné zdroje však uvádzajú, že C, M a B sú prvé písmená mien troch mágov, čo však mnohí nepovažujú za pravdivý výklad.

Tento deň bol a na mnohých miestach Slovenska ešte dodnes je v znamení malých koledníkov. Chlapci, prezlečení za Troch kráľov, obchádzajú domy, koledujú a žehnajú ich.

V minulosti chodilo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníkmi trojkráľového pochodu boli najmä kňazi s miništrantmi a kostolníkom, ale tiež učitelia so svojimi žiakmi.

Dievčatá sa zasa ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť zdravie a bezchybnú pleť.

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď teda kedysi chceli ľudia vedieť, kto z nich umrie ako prvý, zapálili rovnako dlhé sviečky a komu sviečka zhorela najskôr, k tomu osud nebol príliš naklonený. A podľa stúpajúceho či klesajúceho dymu sa dalo zasa určiť, či sa jeho duša po smrti dostane do neba alebo do pekla.

Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com