Spoločenské stolovanie

„Spoločenské správanie najlepšie ukážeme pri stole,“ hovorí v klasickom filme Svetáci emeritný profesor tanca a spoločenskej výchovy Oldřich Nový. Má pravdu. Pri stole využijeme všetky znalosti spoločenského správania: predstavovanie, podanie ruky, konverzáciu, vhodné oblečenie, správne narábanie s príborom, takt a empatiu k ostatným hosťom pri stole.

Zmyslom spoločenského stolovania nie je najesť sa – priznajme si, že doma sa často najeme lepšie a pohodlnejšie ako na škrobenom bankete v smokingu. Jedlo patrí k najpríjemnejším ľudským zážitkom, a preto s rozvojom civilizácie získavalo dôležitú druhotnú funkciu – vytvárať kolorit a príjemné prostredie na zábavu, rokovania, stretnutia. Ak sme pozvaní na večeru, hlavný účel pozvania nevidíme v tom, že sa dobre najeme, ale že budeme v spoločnosti ďalších ľudí, s ktorými sa spoznáme, nadviažeme kontakty, budeme konverzovať, hľadať spoločné témy – to všetko na pozadí spoločenského stolovania.

Zasadací poriadok

Prvou vecou, ktorú musíme urobiť po príchode k stolu, je usadiť sa podľa určitého poriadku. Tak ako v iných situáciách, aj pri stole majú svoje privilégiá osoby spoločensky významnejšie. Zasadací poriadok určuje hostiteľ. Musí pritom vychádzať z pevných pravidiel platných pri večeri v užšom kruhu, ale aj na banketoch pre stovky hostí.

Zavedenie zasadacieho poriadku podľa spoločenskej významnosti hostí sa prisudzuje kráľovi Ľudovítovi XIV. Všetky jeho pravidlá však nemožno presne dodržať, taký ideálny stav sa prakticky nikdy nevyskytne (rovnaký počet mužov a žien, jasná hierarchia); konkrétny zasadací poriadok preto vždy bude výsledok kompromisu, pri ktorom uprednostníme jedno kritérium pred ostatnými.

Predovšetkým nesmieme vytvárať izolované skupiny, naopak – hostí musíme čo najviac premiešať a posadiť tak, aby sa bavili všetci navzájom. Mužov a ženy, starších a mladších, domácich a cudzincov rozsadíme na striedačku, vedľa seba by nemali sedieť ani ľudia, ktorí sa poznajú, napríklad z jednej firmy. Zmyslom spoločenského stolovania je spoznávať nových ľudí, zoznamovať sa, preto ani manželia nesedia vedľa seba; ich poslednou príležitosťou bola svadobná hostina a koniec koncov, doma majú denne príležitosť spolu konverzovať.

Miesta hostí určíme podľa jedného z nasledujúcich kritérií: stena, okná, dvere. Spoločensky významnejšie osoby sedia chrbtom k stene s výhľadom do miestnosti. Je to pohodlnejšie, pretože majú prehľad o celom priestore a neobťažuje ich obsluhujúci personál. V reštauráciách si na tieto miesta často sadajú muži s odôvodnením, že majú lepší prehľad, čo je však presne tá výhoda, ktorú musíme poskytnúť spoločensky významnejšej osobe. Ak sa nemôžeme riadiť podľa steny, použijeme pravidlo, podľa ktorého hosť sedí oproti oknám, prípadne ďalšie, že hostiteľ sedí tak, aby mal výhľad na dvere.

Pri väčšej alebo formálnej večeri sedia hostiteľ a hostiteľka zvyčajne oproti sebe. Najčestnejšie miesto pre ženu je po pravici hostiteľa, pre muža po pravici hostiteľky. Druhé najčestnejšie miesto je po ľavici hostiteľa, tretie opäť po pravici, štvrté opäť po ľavici, a tak postupujeme ku kraju stola až po posledné miesto. Na prvý pohľad je jasné, že čím je hosť spoločensky významnejší, tým bližšie sedí k hostiteľom a naopak. Ženy by nemali sedieť na kraji stola. Na rodinných oslavách alebo svadobných hostinách nechávame malé deti, ktoré nemôžu stolovať samy, vedľa matky alebo otca, samostatné staršie deti majú pozíciu najnižšej spoločenskej významnosti.

Pravidlá platia pre všetky typy stolov

Tento princíp platí pre všetky typy stolov. Pri obdĺžnikovom stole sedia hostiteľ a hostiteľka uprostred oproti sebe, hostiteľka chrbtom k stene, s výhľadom do miestnosti alebo na okná. Hostiteľka má po pravici hlavného hosťa, hostiteľ jeho partnerku. Po ľaviciach majú druhý najvýznamnejší pár, po praviciach ďalší, a tak pokračujeme ku kraju stola. Môžeme si vybrať aj variant „dlhého stola“, keď hostiteľa s hostiteľkou sedia v čele stola, prvý najvýznamnejší pár je po ich praviciach, druhý po ľaviciach atď. Pri stole v tvare U, kde zvyčajne neobsadzujeme vnútornú stranu čela, môžu hostitelia sedieť vedľa seba. Pri okrúhlom stole je možné použiť oba varianty: buď hostitelia sedia oproti sebe, po praviciach majú prvé páry, po ľaviciach druhé atď., alebo sedia vedľa seba a ďalšie páry sedia podľa spoločenskej významnosti po ich stranách, takže oproti sedia najmenej významní účastníci obeda. Tento variant sa odporúča pri veľkých stoloch, pri ktorých je konverzácia cez stôl vylúčená.

      Ak tvoríme zasadací poriadok, musíme si najskôr zostaviť poradie spoločenskej významnosti hostí, mužov a žien zvlášť, a potom ich usádzame smerom od stredu stola ku krajom. Spoločenskú významnosť posudzujeme podľa všetkých kritérií: starší, nadriadení, hostia, klienti, cudzinci. Najskôr nám vznikne ideálny matematický model, ktorý potom začneme upravovať podľa ďalších požiadaviek. Ideálny zasadací poriadok v praxi neexistuje – museli by sme mať rovnaký počet mužov a žien, mladších a starších, domácich a cudzincov, a najmä by medzi všetkými musela byť jasná hierarchia podriadenosti a nadriadenosti. Ideálneho riešenia sa vzdáme tam, kde by vznikla profesijná alebo veková skupina, narušiť ho musíme aj pre jazykové znalosti účastníkov.      Ak máme medzi hosťami cudzincov, usádzame ich striedavo s hostiteľskou stranou, ale vždy ak, aby vedľa cudzinca sedel niekto, kto s ním bude vedieť konverzovať, aby sa naplnil zmysel spoločenského stretnutia.

Tlmočníkov poskytujeme zvyčajne iba hlavným hosťom alebo hostiteľovi. Je praktickejšie, ak tlmočník nevečeria pri stole ako ostatní hostia, ale sedí na samostatnej stoličke medzi tými, ktorým tlmočí. Obidvaja by na seba mali vidieť, takže tlmočník má stoličku odsunutú asi pol metra za nimi, aby nebránil vo výhľade. Z tohto uhla hovorí priamo do uší oboch stolovníkov, a preto môže rozprávať tichšie.

Ako sa zorientujeme

Pri spoločenskej večeri býva výhodné umiestniť v predsieni, kde sa podáva aperitív, schému zasadacieho poriadku s menami. Hostia sa po príchode k stolu rýchlo orientujú a nehľadajú dlho svoje miesto. Tam, kde je stanovený pevný zasadací poriadok, hostia očakávajú na stole menovky. V prípade veľkej spoločnosti, kde by bol placement v predsieni neprehľadný a zložitý, dostáva hosť po príchode od hostesiek kartičku s menom, na ktorej je jednoduchý obdĺžnik, stôl a šípka označujúca jeho miesto. Ďalšia šípka označuje vstup do sály, aby bolo jasné, ako je stôl orientovaný.

Hosť neprišiel, prípadne prišiel niekto navyše

Ideálne vytvorený zasadací poriadok nám môže v poslednej chvíli narušiť ľudské zlyhanie: nepríde hosť, s ktorým sa ráta, prípadne, čo je ešte horšie, príde niekto navyše.

Aperitív v predsieni spĺňa niekoľko funkcií, okrem iného nám umožňuje včas zistiť, či sa hostia dostavili v plánovanom počte a zložení. K stolu sa odoberieme až vtedy, keď je všetko tak, ako má byť. Ani jedno miesto pri stole by nemalo ostať prázdne. Ak sa stane, že niekto z hostí nepríde, jeho miesto nemožno nechať neobsadené. Hlavnému hosťovi by to signalizovalo, ako málo si vážime príležitosť navečerať sa s ním. Hostiteľská strana by vždy mala mať v zálohe niekoho, kto miesto na poslednú chvíľu obsadí. Môže to byť asistentka, niekto z protokolu, ktokoľvek, kto je na to vhodne oblečený. V tomto prípade asi budeme musieť preskupiť placement a menovky na stole, pretože asistentku neposadíme veda ministra obrany. To však ešte nie je to najhoršie, čo nás v takejto nepríjemnej situácii čaká. Ešte horší problém musí hostiteľ riešiť, ak sa na slávnostnú večeru dostaví významný muž aj s manželkou, hoci sa rátalo iba s ním. Ak je muž naozaj taký významný, že jeho manželku nemôžeme poslať domov, musíme pre ňu nájsť miesto. Ak ide o bežnú reštauráciu, môže sa to na poslednú chvíľu ešte podariť, ale pri slávnostnej tabuli je vylúčené zasahovať do hotovej úprav. V takomto prípade neostáva nič iné ako požiadať niekoho z hostiteľskej strany, o kom vime, že sa neurazí, aby sa v záujme hladkého priebehu večere vzdal svojho miesta a išiel sa navečerať do pohodlnejšieho prostredia domova.

Zdroj: Ladislav Špaček – Veľká kniha etikety