Vymotajte sa konečne z bludného kruhu smoly a nešťastia

Myslíme si, že vieme, kam ideme. Aj to, prečo kráčame práve tam.

Minimálne to aspoň tušíme.

Ak práve nežijeme život, ktorý by nás napĺňal, o to viac fantazírujeme, snívame, predstavujeme si, čo by bolo keby…

Keby sme žili svoje sny.

Skutočne je to také zložité, žiť podľa vlastných predstáv, najlepšie, ako sa len dá?

Kde to viazne, čo vás brzdí?

Priznajte si, celkom úprimne, že ste to predovšetkým vy sami, kto si stojí v ceste za vlastným šťastím.

Ako skoncovať, raz a navždy, s motaním sa v bludnom kruhu nešťastia a trápenia?

Prestaňme si brániť v šťastí

Stále nám niekto stojí v ceste. Najprv sú to rodičia, ktorí nás nechcú podporiť, neskôr zakomplexovaní pedagógovia, ktorí si vlastné frustrácie vybíjajú na študentoch, po skončení školy prichádza na rad arogantný šéf. Keď sa do toho primotá ešte partner, ktorý je viac na ťarchu než, aby vám bol oporou, cesta k šťastnému životu sa zdá byť definitívne zahataná.

Skutočne je ale chyba vo všetkých tých ľuďoch naokolo?

Sú to oni, čo vám bránia v naplnení svojich snov,

Alebo je za tým niečo iné, čosi vo vás samotných?

Žeby strach? Obavy zo zlyhania?

Je predsa jednoduchšie sa vyhovárať, na všetkých, na celý svet a zdanlivo si držať svoju „tvár“, ktorú ste však práve týmto zbabelým správaním už medzičasom dávno stratili.

Každý sme si predsa strojcom svojho šťastia. Aj výber partnerky či práce je koniec-koncov vo vašej réžii, tak na nich nehádžte vinu za to, že ste s nimi, pri nich, kvôli nim nešťastní.

Prečo sme takí ustráchaní?

Prečo je to tak?

Čo v nás vzbudzuje ten strach, ktorý nám bráni vykročiť z kruhu, do ktorého sme sa sami (chtiac či nechtiac) zamotali a dennodenne v ňom blúdime?

Kto má z toho celého vlastne úžitok?

Veď to predsa vôbec nedáva zmysel. Ako môže mať niekto, celý svet záujem na tom, aby sme išli sami proti sebe, proti svojej podstate, svojim snom a túžbam?

Čí život to žijeme a chceme žiť?

Čie sny?

Svoje či niekoho cudzieho, komu sme celkom ukradnutí?

Bojíme sa riskovať, pretože sa obávame nezdaru?

A je snáď toto, táto každodenná nespokojnosť úspechom, nejakým víťazstvom?

Áno, v ľuďoch je odveký strach zo zlyhania, v dnešnej dobe snáď citeľnejší ako kedykoľvek predtým. Bojíme sa sklamať iných (rodiny a ich predstavy o nás), no najviac sa strachujeme o to, že sklameme sami seba.

Čo už len bude potom s nami, aj bez tých snov, ktoré sa nám nepodarilo naplniť?

A tak, aby sme si uchovali aspoň nádej, hoci prchavú a nič neznamenajúcu, naďalej sa krčíme v kúte, schovaní pred svetom, pred sebou, pred svojou lepšou budúcnosťou.

Smutné, ak takto prežijeme celý život.

Je to len vaša voľba

Výhovorky, nadávky, plač i rezignácia, to všetko vám možno prinesie dočasnú úľavu, ale v konečnom dôsledku, ak neprekonáte sami seba a svoju zbabelosť, vás to len ťahá stále nižšie a nižšie. Do ešte väčšieho zúfalstva.

Áno, nie je jednoduché sa odhodlať. Hoci vám všetci hovoria: „Choď. Ukáž, čo je v tebe a už sa prestaň vyhovárať.“

Je ľahké povedať: „Je to tvoja voľba. Tvoja zodpovednosť.“

Ale všetci, ktorí sa k naplneniu svojich snov odhodlali, spravili ten osudný krok vpred, vedia, že to tak vôbec nie je.

Je totiž veľmi náročné ten jeden podstatný krok do neznáma urobiť.

Tá priepasť plná pochybností, strachu a neistoty, ktorú pri tom prekračujete, je obrovská.

Ale stojí to za to, každý pokus na ceste vpred, za vaším snom, lepším životom stojí za to.

Ten krok za to rozhodne stojí.

Preto zahoďte obavy, obvinenia, zahoďte všetko, len nie vaše sny a konečne ho urobte.